Ako fungovať ekologickejšie či šetrnejšie k životnému prostrediu

Z ekológie či starostlivosti o životné prostredie sa ako z mnohých vecí stala reklama či propagačný materiál, ale keď si pozrieme nejaký katastrofický film, či reálne sa zamyslíme, mohli by sme prehodnotiť niektoré svoje návyky. Ako príklad sa dajú spomenúť niektoré preľudnené mestá bez zelene, ktoré dospeli k reálnym problémom s ovzduším a situáciu životného prostredia musia riešiť, aby sa tam dalo prežiť aj v najbližších rokoch. Za jednoduchšie a rozumnejšie riešenie považujem sa snažiť tomu predísť, nielen kritizovať, ale prispieť aj svojou troškou. Niekedy ide o malé detaily, ktoré možno ani nezaznamenáme, že robíme inak.

Jednou z prvých a najjednoduchších vecí, čo sa dá spraviť, je triedenie odpadu. Možno si poviete, že nejde o nič prevratné, ale v skutočnosti, koľko ľudí poznáte, ktorí triedia odpad na dennej báze? Papier tvorí približne 20% odpadu, dá sa jednoznačne triediť a je možné ho recyklovať 5-8 krát. Sklo patrí k najlepším materiálom, pretože sa dá recyklovať donekonečna. Recyklácia plastov je možná len obmedzene a v prírode sú takmer nezničiteľné, preto sa ich snažím využívať čo najmenej. Mnoho výrobkov existuje aj v baleniach, ktoré sú z papiera alebo zo skla, ktoré sa dajú v pohode recyklovať.

Plastom sa v dnešnej dobe samozrejme nedá vyhnúť, niekde sú nevyhnutné, ale niekde je možné ich nahradiť papierom, sklom, niekde tým, že si na nákup prinesieme vlastné plátené či papierové tašky alebo tým, že na kúpu ovocia a zeleniný nebudem používať sáčok, ktorý doma ide rovno do koša, ale použijem napr. sieťku, plátené vrecúška či frusack, s ktorým prišli baby v Čechách.

sustava_1jpg

Dá sa povedať, že správnemu triedeniu odpadu niekedy predchádza kúpa vecí z ekologickejších materiálov, a to nemyslím, že tam musí byť rovno nálepka bio či organický. Rôzne veci, ktoré v domácnosti používame vedia byť plastové, ale na druhej strane môžu byť aj z kovu, dreva, skla, či hliny – mlieko v sklenenej fľaši, vajíčka v papierovom obale, kovové či keramické odpadkové koše, kovové či hlinené kvetináče, drevené bedničky, papierové či klasické sklenené veci na párty namiesto jednorázových plastových obalov a tak ďalej. Občas človeku nenapadne, že tu táto voľba vôbec môže existovať alebo že takýto detail spraví zmenu – spraví.

S týmto všetkým súvisí používanie obnoviteľných zdrojov, kde patrí aj drevo a s ním spojený problém odlesňovania. V súčasnosti existuje veľa projektov, ktoré sa zameriavajú na ochranu a vysádzanie nových stromov. Napriek všetkému marketingu, nejde tu len o CSR nejakých spoločností. Stromy sa dá povedať, že sú nevyhnutné pre život a našu existenciu. Bez ohľadu na to, ako to znie, potrebujeme kyslík a stromy sú ich nenahraditeľným zdrojom.

sustava_2jpg

Amazonský dažďový prales vyprodukuje približne 20% kyslíka na svete a to jeho rozloha je 5 500 000 km2, čo je viac ako 100krát rozloha Slovenska. Ročná spotreba dospelého človeka je cca 330 kg kyslíka. Starý buk vyprodukuje za hodinu 17 kg kyslíka, čo je ročne kyslík pre 10 ľudí. V lese sa predsa dýcha oveľa príjemnejšie ako v meste nie? Z toho podľa mňa vyplýva, že každý strom sa ráta, čím viac stromov (zelene), tým lepšie.

Máte záhradu, balkón, okno? Zasaďte si niečo zelené – strom, krík či aspoň dáku inú rastlinu. A čo si tak kúpiť živý vianočný stromček v kvetináči a po sviatkoch ho niekam zasadiť vonku? Sadením stromov a zelene v mestách, v kvetináčoch, na balkónoch, terasách a na strechách budov, vieme zlepšiť kvalitu vzduchu, zabrániť prehrievaniu vzduchu, pretože tvoria príjemný chládok, a predsa len, zeleň je zdrojom pozitívnej energie.

K ďalšej možnosti efektívnejšieho nakladania s odpadom je nepotrebné oblečenie darovať, či odniesť do predajní s oblečením alebo dať do zberných košov. Nepotrebné či expirované lieky odniesť späť do lekárne. Potom je tu napr. odovzdávanie batérií na zberné miesta. Možno si človek povie, že ak vyhodí jednu baterku, nič sa nedeje, ale batérie obsahuju kadmium, ktoré patrí k ťažkým kovom a je pre telo toxické. Niektoré veci je dobré triediť a recyklovať nielen kvôli dopadu na životné prostredie, ale aj priamemu dopadu na naše zdravie.

Samozrejme, že jeden človek týmito malými zmenami nezabráni odlesňovaniu či zmene klímy, ale svojím dielom, bez ohľadu na gýčovosť tohto výrazu, prispeje svojou kvapkou k šanci niečo zlepšiť či zmeniť. Používanie obnoviteľných zdrojov a recyklovateľných materiálov je budúcnosť.